História zboru

Krátko potom ako gróf Hugo Henckel von Donnersmark získal rusovské panstvo od Zichyovcov ničivý požiar na dolnom konci Oroszváru v roku 1874 zničil takmer tretinu dediny. Tento moderne zmýšľajúci zemepán , ktorého aktivity siahali aj do železiarstva založil hasičský spolok a zakúpil preň ručnú striekačku Knauss. Prvým veliteľom sa stal záhradník Prapšina.

Tu niekde začína história dobrovoľného hasičstva v Rusovciach. Hasiči sa stali zakladateľmi tradícií spoločenského charakteru, niektoré zanikli, niektoré sa snažíme obnovovať. Niet pochýb, že hneď po svojom založení bol hasičský spolok populárny a obľúbený. Grófka Laura Henckel von Donnersmark nechala vyhotoviť pre hasičský spolok v roku 1882 vlajku so šerpami, táto bola pri príležitosti osláv 120 výročia zboru reštaurovaná a vysvätená. V roku 1906 odkúpil panstvo gróf Elemír Lónyay s manželkou, belgickou princeznou Stefany. Jedným z jeho prvých počinov bolo zakúpenie novej striekačky Hydrofór firmy Szeltenhofer a synovia, c. a k. dvorný dodávateľ zo Sopronu, vyrobenej v roku 1905. Striekačka bola pri príležitosti konania majálesu pokrstená menom Franz Jozef. Striekačka bola účastná pri likvidácii mnohých požiarov a to nielen v Oroszvári – terajších Rusovciach, ale aj v okolitých obciach. Zúčastnila sa aj na likvidácii jednoho z najväčších požiarov – v máji 1913 požiaru Židovne. História dobrovoľného hasičstva je veľmi dobre zdokumentovaná až do II. svetovej vojny, kedy po jej skončení a neskoršom pričlenení Rusoviec do Československa 15.10.1947, následnom odsune a znovuosídlovaní pohraničia bola činnosť dobrovoľného hasičstva utlmená.

Každý dobrovoľný hasičský zbor má svoje lepšie, ale aj horšie roky. Medzi tie horšie patria určite roky vojen, medzi tie lepšie neustále oživovanie činnosti a tradícií. Náš zbor, ktorý bol založený v dobách Rakúsko – Uhorska, od „Trianonu” v roku 1920 bol v Maďarsku, od Parížskeho konventu v roku 1947 v Československu a od roku 2003 na Slovensku, prežil zmeny názvu z Karlburg cez Oroszvár až po terajšie Rusovce má teda dlhú históriu a tradície, ktoré je nanajvýš potrebné udržiavať aj pre nasledujúce generácie pokračovateľov pod starým hasičským heslom „Bohu pre slávu, človeku pre úžitok”.